Prvé minúty sound healingu môžu byť niekedy iné, ako by ste čakali

Ak si už niekedy bol/a na sound healingu, možno ťa to prekvapilo. Ľahneš si, zavrieš oči… a namiesto vytúženého pokoja sa objavia rôzne myšlienky, emócie, spomienky, mierny nepokoj a možno aj zvláštne pocity.

A v hlave sa ti objavia otázky: Nemalo by to byť príjemné? Čo robím zle?

Prvé minúty nie sú o relaxe

Prvé minúty sound healingu nie sú o uvoľnení. Sú o PRECHODE. Prechádzaš z hluku vonkajšieho sveta do vnútorného vnímania vlastného tela. Každý človek tento prechod spracováva inak. Niektorí ho pocítia hneď, iní potrebujú viac času.

Telo totiž nedokáže prepnúť zo stavu neustálej pohotovosti (z režimu „bojuj alebo uteč“) do stavu pokoja a regenerácie lusknutím prsta. Najskôr sa musí uistiť, že je v bezpečí a až potom môže začať púšťať napätie.

Čo sa vtedy deje v tele

Keď si ľahneš a zrazu máš priestor nerobiť NIČ, telo zrazu nemá kam utekať a ocitne v situácii, na ktorú nie je zvyknuté. Žiadne úlohy, rozptýlenie, povinnosti. Si tam len ty. V tomto momente sa všetko stíši a zrazu začneš viac vnímať to, čo si doteraz potláčal/a:

• napätie, ktoré si celý deň držal/a

• bolesť niektorých častí tela

• nepokoj, na ktorý si si zvykol/zvykla

• únavu, ktorú si potláčal/a

• podráždenie, vnútorný tlak

• smútok, potlačené emócie

  
  

To, čo cítiš v prvých minútach, nespôsobuje zvuk. Zvuk len vytvára priestor na to, aby všetko mohlo vyplávať na povrch.

Prečo si telo na zvuk a vibrácie najprv zvyká

Väčšina z nás funguje dlhodobo v hlave. Plánujeme, riešime, premýšľame. Sound healing ide opačným smerom. Z hlavy do tela. A práve preto to nemusí prísť ihneď. Tvoje telo potrebuje chvíľu na spracovanie a tak sa môže objaviť aj pocit, že „by si mal/a niečo robiť“.

Nie je to žiadne zlyhanie, ale začiatok procesu.

Prečo robím na začiatku krátku vedenú meditáciu?

Možno by si čakal/a, že práve v tejto fáze príde viac zvuku, viac stimulov, jednoducho niečo, čo ten nepokoj prekryje. Ja to nerobím. Na začiatku dávam telu čas a krátkou vedenou meditáciou ho ukotvím v priestore, v dychu a jemných vibráciách tibetských mís, aby sa mohlo cítiť bezpečne a uvoľniť sa.

A čo s tým?

Nie je potrebné to „zvládnuť“ a ani sa snažiť uvoľniť. Stačí vrátiť svoju myseľ späť k dychu, pozorovať ho ako prúdi, zmeniť polohu, aby si sa cítil/a príjemnejšie a aby ti bolo pohodlnejšie, započúvať sa do zvukov, neanalyzovať svoje myšlienky, len ich nechať plynúť a nesúdiť sa za to, čo cítiš.

Pri sound healingu neexistujú správne reakcie. Každý človek má iné vnímanie, prechádza si rôznymi životnými situáciami a tak aj uvoľnenie všetkého, čo chce vyplávať na povrch má v tomto procese svoje miesto.

Prečo je dôležité o tom hovoriť?

Pretože veľa ľudí si myslí, že ak im nie je príjemne hneď, sound healing na nich „nefunguje“. Opak je však pravdou. Prvé minúty sú o tom, že si naše telo a nervový systém zvyká na nový stav. Potrebuje čas, aby sa prestalo brániť, uvoľnilo sa a nie u každého to ide rovnako rýchlo.

A čo je najdôležitejšie? Že je to takto v poriadku.

Tvoj nervový systém bol pravdepodobne dlhší čas v pohotovosti a konečne dostal priestor reagovať. Práve preto býva každý ďalší sound healing úplne iný. Nie preto, že sa „učíš relaxovať“, ale preto, že nervový systém si postupne zvyká, že už nemusí byť v strehu. A tam sa začína skutočná práca so zvukom.

Nie je to len v rýchlom uvoľnení, ale v postupnom budovaní dôvery medzi telom a tvojím vnútrom.